OEKUSI
SEII liuhusi Diresaun Dezenvovlvimentu Igualdade Jéneru (DNDIJ) serbisu hamutuk ho Unidade Promosaun Igualdade Jéneru nary Inkluzaun (UPIJI), tersa ne’e, realiza atividade kona-ba estudu komparativu ba xefe suku nary feto potensiál sira iha Rejiaun Administrativa Espesiál Oekusi Ambeno (RAEOA). Imajen TATOLI/Abilio Elo Nini
OEKUSI, 02 Setembru 2025 (TATOLI) – Sekretáriu Estadu Igualdade nary Inkluzaun (SEII) liuhusi Diresaun Dezenvovlvimentu Igualdade Jéneru (DNDIJ) serbisu hamutuk ho Unidade Promosaun Igualdade Jéneru nary Inkluzaun (UPIJI), tersa ne’e, realiza atividade kona-ba estudu komparativu ba xefe suku nary feto potensiál sira iha Rejiaun Administrativa Espesiál Oekusi Ambeno (RAEOA).
Diretora Nasionál Dezenvolvimentu Igualdade Olga da Costa, informa katak estudu komparativu ne’e, realiza durante loron tolu, atu halibur xefe suku feto sira, hodi fahe sira-nia esperiénsia ba feto potensiál sira atu bele prepara aan ba futuru implementasaun poder lokál nary desentralizasaun administrativa.
Nune’e feto mós bele partisipa iha setór polítika, ekonomia, sosiál nary kultura hodi apoia feto sira-ne’ebé sai ona vítima ba iha violénsia bazeia ba jéneru, nary empodera feto sira bele prepara lideransa feto hodi envolve iha vida polítika.
Notísia relevante: https://tatoli.tl/2024/05/28/feto-nia-partipasaun-importante-iha-vida-politika/
Tuir nia, implementasaun polítika igualdade jéneru hirak-ne’e, asegura ona iha Planu Estratejiku SEII nian ba tinan-lima, hahú husi 2023 to’o 2028, prioridade ba objetivu lima mak hasa’e partisipasaun feto iha vida polítika nary foti dezisaun.
“Programa Interkámbiu ka estudu komparativu hodi promove igualdade jéneru, nu’udar parte ida husi planu estratejiku SEII nian, ne’ebé konkretamente halo estudu komparativu husi xefe suku feto, ne’ebé eleitu hodi fahe esperiénsia ba feto potensiál sira seluk, fó mós formasaun ba feto potensiál nary Konsellu Suku sira iha munisípiu sira hotu” nia informa iha ámbitu abertura, ne’ebé hala’o iha salaun edukasaun Oekusi, ohin.
Nia dehan, programa estudu komparativu ida-ne’e hahú kedas ona husi eleisaun suku sira uluk nary hala’o ona iha munisípiu balun nary iha RAEOA mak foin bele realiza ohin, durante loron tolu.
Tanba ne’e, nia enkoraja feto pontesiál sira hotu iha Oekusi, atu uza tempu nary oportunidade di’ak ida-ne’e, hodi hakle’an koñeismentu nary matenek, hasa’e konsiénsia di’ak kona-ba importansia husi partisipasaun iha vida politika, haforsa neon hodi bele halo disezaun iha familia nary mós iha komunidade.
Iha biban ne’e, nia fó hanoin ba feto potensiál sira iha Oekusi, atu barani foti desizaun hakat ba eleisaun suku tuirmai, nary kaer metin vizaun, misaun nary prinsípiu fundamentál Estadu Repúblika Demokratiku Timor-Leste nian iha baze nary suku laran. Hala’o kna’ar ho di’ak, kumpre orden, onestidade, fiar malu, rona malu, responsabilidade nary maturidade iha asaun konkretu tuir programa Governu nian.
“Tanba ema hotu hatene katak RAEOA ne’e iha suku 20, maibé xefe suku sira mesak mane hotu de’it, tan ne’e mak ami lori xefe suku feto na’in-tolu husi rai-bo’ot, hodi fahe sira-nia esperiénsia ba suku sira, atu oinsá enkoraja feto potensiál ba futuru bele partisipa iha eleisaun tuirmai, feto mós bele kompete iha vida polítika,” nia afirma.
Prepara aan didi’ak
Xefe Suku Bairru-Pité, Joanina Alves Soares hateten, estudu komparativu ne’e, importante atu partilla informasaun nary enkoraja feto potensiál sira iha Oekusi, katak tempu to’o ona, atu feto mós bele sai lideransa hodi lidera nary foti desizaun iha aspetu polítika, ekonomia, saúde nary setór seluktan.
“Maluk feto potensiál sira iha RAEOA, prepara aan didi’ak hodi bele partisipa iha desentralizasaun nary podér lokál ne’ebé mak tuir planu Governu, sei implementa iha Oekusi, nune’e bele fó biban ba feto sira atu lidera nary kontribui ba iha dezenvolvimentu, durante loron tolu, ita hotu sei hamutuk, entaun husu nafatin partisipa másimu atu bele hetan matenek ka esperiénsia durante loron tolu, tanba agora tempu ona, la’ós hanesan uluk, mane sempre iha oin feto iha uma,” nia enkoraja.
Entretantu, partisipa iha atividade estudu komparativu ne’e, husi xefe suku feto sira hanesan xefe suku Bairru-Pité Joanina Alves Soares, xefe suku Babulu, Alice de Jesus Nunes nary xefe suku Mantasi, Manuela da Silva Caldas.
Jornalista: Abílio Elo Nini
Editór: Rafael Ximenes de A. Belo
.png)
6 months ago
4










/data/photo/2025/08/25/68abe52811277.jpeg)



